Život Prešova
online
online
Ročne pripadá na Slováka 100 kíl bioodpadu
24.06.2021 Bratislava
Bratislava 24. júna (TASR) - Ročne pripadá na jedného Slováka 100 kilogramov potravinového odpadu, čo je 0,27 kilogramu denne.
Najčastejšie v odpadových nádobách končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Uviedla to v aktuálnej analýze analytička Wood & Company Eva Sadovská. Odhaduje, že priemerný Slovák vyhodí do smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote od 100 do 150 eur ročne.
Bioodpad vzniká nielen v domácnostiach, ale aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách, hoteloch a pracoviskách. Sadovská približuje, že v prípade obcí je jednou z najpraktickejších možností pri zbere bioodpadu vedierkový zber. V prípade bytoviek to podľa nej môžu byť hnedé zberové nádoby v objeme 120 litrov, 240 litrov alebo 660 litrov, ktoré budú umiestnené pri štandardnom zberovom mieste.
Po novom nebude bioodpad končiť na skládkach, ale bude zhodnotený v bioplynových staniciach či v kompostárňach. „Kľúčovým je však fakt, že kuchynský bioodpad sa vďaka triedenému zberu a premene na kompost alebo na energiu stáva zdrojom, čo je jeden z pilierov cirkulárnej ekonomiky," poukazuje Sadovská.
Nárast nákladov spojených so zavedením, zabezpečením triedeného zberu kuchynského odpadu a jeho následným spracovaním očakáva analytička o desiatky percent.
„Vyššie náklady miest a obcí sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov," tvrdí Sadovská. Dodáva, že zdražovanie bude závisieť aj od toho, do akej miery by dokázali samosprávy využiť na zber bioodpadu eurofondy.
Sadovská zároveň pripomína, že od januára tohto roka musia obce a mestá zabezpečiť triedený zber kuchynského odpadu. Na žiadosť samospráv pristúpilo ministerstvo životného prostredia na krátku prechodnú fázu. Výnimka sa však končí 1. júla.
Najčastejšie v odpadových nádobách končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Uviedla to v aktuálnej analýze analytička Wood & Company Eva Sadovská. Odhaduje, že priemerný Slovák vyhodí do smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote od 100 do 150 eur ročne.
Bioodpad vzniká nielen v domácnostiach, ale aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách, hoteloch a pracoviskách. Sadovská približuje, že v prípade obcí je jednou z najpraktickejších možností pri zbere bioodpadu vedierkový zber. V prípade bytoviek to podľa nej môžu byť hnedé zberové nádoby v objeme 120 litrov, 240 litrov alebo 660 litrov, ktoré budú umiestnené pri štandardnom zberovom mieste.
Po novom nebude bioodpad končiť na skládkach, ale bude zhodnotený v bioplynových staniciach či v kompostárňach. „Kľúčovým je však fakt, že kuchynský bioodpad sa vďaka triedenému zberu a premene na kompost alebo na energiu stáva zdrojom, čo je jeden z pilierov cirkulárnej ekonomiky," poukazuje Sadovská.
Nárast nákladov spojených so zavedením, zabezpečením triedeného zberu kuchynského odpadu a jeho následným spracovaním očakáva analytička o desiatky percent.
„Vyššie náklady miest a obcí sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov," tvrdí Sadovská. Dodáva, že zdražovanie bude závisieť aj od toho, do akej miery by dokázali samosprávy využiť na zber bioodpadu eurofondy.
Sadovská zároveň pripomína, že od januára tohto roka musia obce a mestá zabezpečiť triedený zber kuchynského odpadu. Na žiadosť samospráv pristúpilo ministerstvo životného prostredia na krátku prechodnú fázu. Výnimka sa však končí 1. júla.
www.ZIVOTPO.sk
